manga_preview
Tlumočení B 16

Zmätený Kazekage 73.

d1bd966fd80a4b0f20552431fbb5b9b4.jpg

Hnedovlasý shinobi prekračoval ulicou. Okrem otravného slnka, ktorého sila bola znásobovaná tmavým oblečením, ho otravoval piesok medzi prstami na nohách. Znechutene si pretrel čelo a ešte naštvanejšie si odvrkol, keď si uvedomil, že chrbtom ruky si rozmazal fialové líčidlá. Stiahol si mačaciu čiapku viac na tvár a smeroval do nemocnice. Myšlienky mu opäť lietali jedna cez druhú, ako v posledných dňoch. Neusporiadane.

„Kankurou-dono,“ usmiala sa blondínka na recepcií a on by asi možno ani nezareagoval, keby sa neozvala.
„Hikari,“ oprel o ňu unavené oči, „nemusíš tak formálne.“
„Prepáč,“ jemne sklonila pohľad a potom sa vo zvedavosti natiahla na špičkách, „prišiel si za malým?“
„Aj to, ale toto mám pre teba a Masashiho,“ vytiahol z kapsy cez plece zvitok, „posiela to Gaara.“
Medička trocha neisto prijala zrolovaný kus papiera a roztvorila ho. Oči jej behali po riadkoch a pri treťom z nich sa jej objavil malý strach na tvári: „Je to moc zlé?“
„To netuším,“ dvihol plecia, „tak vieš, že to musí byť nesmierne náročné.“
„Rozumiem,“ nahodila na oko profesionálnejší prístup, „nech Kazekage-sama s nami určite počíta.“
„Odkážem mu,“ jemne sa pousmial a s tichým pozdravom sa stratil medzi návštevníkmi hospicu.

„...tak a ešte tu,“ osoba mu prisunula papier pod ruky a zvyšné natisla k prsiam.
„Ďakujem, Matsuri,“ perom svižne napodobnil svoj podpis a odsunul ho k nej.
„To by malo byť všetko,“ darovala mu príliš nežný úsmev, „Kenichi-sama ešte spomínal nejaké obchody s Mlžnou dedinou.“
„To by malo byť v poriadku,“ zrakom zbiehal po papierových povinnostiach, „s Mizukage máme dobré vzťahy.“
Postavila sa pred jeho stôl a doslovne si až pýtala jeho pohľad. On však nemal chuť ani túžbu hľadieť jej očí a už vôbec hádzať reakciu na jej žiadostivé pohľady. Nechápal, ako ju také niečo mohlo vôbec napadnúť.
„Môžeš ísť,“ povedal ticho a pokynul jej rukou.
Boli by jej aj tie veci vypadli z rúk, keby sa neotvorili dvere a nestál v nich Kankurou. Skoro bez pozdravu, prešvihla okolo vysokého lútkara a dvere sa za ňou až pridrzo zabuchli. Kankurou s nadvihnutým obočím sledoval veľký kus dreva a natočil sa naspäť na brata.
„Všetko zariadené?“
„Áno.“
„Čo Shinki?“
„Lepšie, chvalabohu. Už nemá ani teploty. Možno ešte tento týždeň ho máme doma.“
Gaara konečne dvihol tvár od stola: „To som rád.“
„No,“ Kankurou sa jemne poškriabal na líci, „len aby to nebolo potom ešte horšie.“
„Prečo myslíš?“ zamračil sa.
„To je jedno. Ty máš dosť svojich starostí...“
Kazekagemu uhol pohľad do boku: „Nepáči sa mi, čo prišlo v liste z Vírivej. Neverím, že Sasuke nemôže niečo urobiť.“
„Gaara, je predsa v pokročilom štádiu tehotenstva,“ rozložil rukou, „v tomto období začína trpieť nespavosťou a tá váha tiež robí neplechu. Naku hrozne opúchali členky.“
„Vo Vírivej nie je tak bezpečne ako v Konohe,“ precedil cez zuby.
„Je s ňou Sasuke, Kakashi pošle Sakuru so Shizune a zo Suny pôjde Hikari s Masashim. Nehnevaj sa, ale najlepší medici, ktorý sú momentálne k dispozícií,“ do tónu pridal akýsi karhavý nádych.
„Nikdy nevieš. Navyše Vírivá je dosť ďaleko, Masashi s Hikari budú musieť odísť už čoskoro. Nechcem riskovať, že ju pôrod chytí o týždeň skorej a nikto tam nebude,“ rozhorčene pozrel na brata a cítil, ako sa mu do krvi vlieva zlosť, „navyše, obaja sú tam v utajení. Bude strašne nenápadné, ak sa čistou náhodou vo Vírivej objaví spoločníčka, bývala študentka Tsunade a vedúci medikov z Piesočnej a všetci sa ocitnú pri pôrode bezvýznamnej Seyu Uzumaki.“
„Gaara, kľud. Na tomto všetkom Kakashi pracuje. Je Hokage a jej strýko.“

Udalosti nešli podľa plánu. Konoha mala byť Tanarisiným útočiskom práve preto, lebo je v nej omnoho viac schopnejších ninjov, ktorý by ochránili jej dieťa pred Orochimarom. O ňom sa stále nevie, či je s touto skutočnosťou oboznámený. Tanaris je prvá žena, ktorá počala dieťa s jeho psou známkou. Vďaka tomu, že je z určitej časti jeho potomok, by sa určite o ich syna zaujímal. Gaara preglgol nadávky a takmer zlomil pero v rukách. Hnev na Sasukeho sa usadil niekde v jeho krku a spôsobil mu tvrdú guču. Tlačila ho. I keď znova ťažko prehltol, nedalo sa mu ukľudniť.

Jeho brat ho začal upokojovať aj keď sám nemal chuť pri ňom moc zostať. Mal stále kopu starostí, Naku sa už relatívne pozviechala, no neprestáva sa považovať za zlú mamu. Nikdy by sám nepovedal, že bude taká precitlivená, čo sa detí týka. Alebo, že by zlyhal on? Ostal civieť do steny s otázkou v hlave. Vnuknutie na niečo takéto, dostal práve kvôli bratovi, ktorému momentálne akosi chýbala empatia či realistické myslenie. Na druhej strane, plne chápal Gaarov pocit bezmocnosti. Aj on ho zažil vo chvíľach, kedy držal zakrvavenú Naku za ruku a jej stisk chabol a dýchanie sa splytčovalo. Len plač pár minút narodených detí ho nútil sa vzchopiť. Srdce sa mu pri tej spomienke roztriaslo.

„Gaara, uvidíš že to bude v poriadku. Tanaris je najsilnejšia žena, akú poznám,“ cúvol jemne, aby naznačil odchod z miestnosti.
„A čo Temari?“ napodiv, pobavene sa uškrnul.
Kankurou mu jeho výraz opätoval: „Tá je najprotivnejšia.“
Muž za stolom sa z chuti zasmial a s odľahčenou náladou, vzal pred seba papierovačky.
„Idem,“ prehovoril, rád že Gaara pochopil jeho gesto.
„Ahoj.“
Kankurou bol takmer vonku, keď sa jeho nohy zastavili za jeho hlasom: „Ďakujem...“
„Nemáš začo, bráško.“

„...som doma!“
„Pšššt,“ Naku pribehla do chodby, „práve zaspal.“
„Prepáč,“ zbehol pohľadom po nej.
Kruhy pod očami, strapaté modré vlasy, bledá tvár a trasľavé ruky. Prešiel okolo nej prešiel do kuchyne. Nasledovala ho a ticho si sadli za barový stôl proti sebe. Nervózne a kŕčovito si šúchala rukami a rôznorodo prekrucovala studené prsty.
„No tak?“
„Už nemá teploty a znížili mu dávku,“ prehovoril a poobzeral sa po kuchyni.

Samozrejme neumyté riady a na obed viac menej polotovar. So vzdychnutím sa postavil a rozhodol sa, eliminovať bodrel okolo nich. Nebavilo ho to. Posledné dni, ktoré by sa dali napočítať skoro do dvoch týždňov, ho ubíjali viac ako čokoľvek predtým v živote. Najhoršie bolo, že cesta dvoch manželov bola až príliš hrboľatá a ak bude takto pokračovať, niekde v diaľke čakalo rázcestie.

„Prepáč, že som to neupratala,“ potichu hlesla a dlane mala zakvačené do stehien.
„Toto počúvam už dva týždne,“ odsekol jej a vyhodil škrupinky z vajca do koša, „takto to nejde. Nebaví ma to tu už.“
Žena za ním stisla suché pery, jej hlas by tak či tak znel uplakane alebo roztrasene. A sĺz už mal Kankurou plné zuby, pretože nič iné na dennom poriadku ako toto a depresia nebolo. Lútkar si občas niečo zavrčal sám pre seba, aby si uľavil a pokračoval, dokým všetko nebolo tip top. Medzitým sa Naku pobrala do spálne, kde zvykla byť zavretá celý deň. Kankurou bol svojím spôsobom rád, Arayeho mal pri sebe a sledoval televíziu. Vyčerpaný si okolo deviatej ľahol do postele a zažmúril oko. Nie však nadlho. O nejakú dobu ho budilo detské mrnčanie. Občas mal dojem, že odkedy má deti, tak jeho uši sú tak dva krát tenšie než boli.

Zvuky neutíchali a jeho to značne znervózňovalo. Otočil sa vedľa seba a postavu večne zachumlanú v perine nebolo vidieť. Miesto toho sa pomaly prechádzala pri okne s ním a hojdala ho. Vyzeralo to tak, že časom to bolo ešte horšie a mrnčanie prešlo v drobný plač. Kankurou počul poťahovanie nosom a bolo jasné, čo sa deje. Namáhavo sa postavil z postele a prešiel k nim: „Daj mi ho.“
Naku ticho stála a držala ho u seba ako keby jej ho mal vziať už nadobro. Bola zo všetkého taká strustrovaná, že už ani sama nevedela, čo chce. Najprv sa bála priblížiť k Arayemu, lebo si myslela, že ona je tá zlá. Dôvod, prečo Shinki je v nemocnici, pritom realita bola taká, že infekcií by nezabránila akokoľvek. Keď sa spamätala, uvedomila si potrebu svojho syna, ktorou bola ona. Preto sa snažila ako to šlo, lenže si všetky jeho prejavy plaču moc brala. Dojmy neschopnej matky sa na ňu valili z každej strany. Po každé, keď plakal malý, plakala aj ona.

„Bež si ľahnúť,“ natiahol mierne k nemu ruky a on videl jej tmavú postavu ako ucukla.
„Chcem ho uspať...“
„Si vyčerpaná, choď.“
Odpoveďou mu bol plač. Mrzelo ju, že nedokáže nič spraviť. No žiaľ, malé dieťa vám nepovie, čo mu je.
„Naku, povedal som ti, aby si si šla ľahnúť,“ nastolil jednoznačne a bez debaty.
Tekutina stečená po lícach sa mu zaleskla v očiach. Videl už len klbko zabanbušené v perine. Triasla sa a zadržiavala vzlyky. Kankurou radšej odišiel do inej miestnosti, aby potlačil hnev. Nič sa predsa nedeje..

Ráno vstal Kankurou rozbitý hádam ešte viac ako posledný deň. Krk mal stuhnutý a už niekoľko dní mu nepríjemne pukalo v lakťoch. Z chrbta mu vystreľovala bolesť do rebier a zabraňovalo tak voľnému priechodu kyslíku. Obzrel sa vedľa seba, ale ženu tam nenašiel. Jeho syn si plačom pýtal pozornosť a on nemal inú možnosť ako mu vyhovieť. Na rukách s dieťaťom prešiel po schodoch dole do kuchyne, kde sedela Naku. Na svojej barovej stoličke s pohľadom znova sklopeným k nohám a pariacim sa čajom pred ňou.

„Si ako si skoro hore, nie?“
„Nemohla som spať...“
„To vidím,“ prezrel si jej tvár.
Vyzerala akoby zase o niečo staršia než včera. Avšak viditeľne. Radšej to ani v duchu nekomentoval a položil syna do malej sedačky na kuchynskom stole. Naku obkreslila zrakom Arayeho a otočila sa na Kankurou chrbát.
„Kankurou,“ po dlhej dobe povedala jeho meno.
Pod jej hlasom takmer stuhol. Zastavil sa a nereagoval. Dúfal, že to prejde. Cítil, že to nie je správne. Nič nebolo s nimi správne. Doba, čo sú v takomto stave mala byť dočasná, aspoň tak Naku dúfala. Pochybnosti a bolesť jej zatienili myseľ a ona sa nezmohla na nič iné ako len na plač. Nevidela, no chcela vidieť do jeho makovice. Pretože pochybovala...

„Kankurou?“
Nič.
„Kankurou, prosím...“
„Začneš v noci spať,“ venoval jej prísny pohľad s ukazovákom na ňu, „pretože potom ti je ešte horšie.“
Otočil sa ku kuchynskej linke a pripravoval mlieko. Zo stresov Naku to svoje stratila. Slnko mu osvetľovali ruky a on si až teraz všimol jak snedú pokožku má. Behal kade tade po dedine viac ako kedy predtým. Nemocnica, práca, obchod a podobne.
„Kankurou, miluješ ma?“

Poznámky: 

Ďakujem krááásne každému, kto si prečítal. ♥

5
Průměr: 5 (3 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, Út, 2017-07-18 17:50 | Ninja už: 281 dní, Příspěvků: 865 | Autor je: ONLINE, Konohamarova chůva

Nezdá sa mi, že je toto ľahší diel, naopak Eye-wink Priznám sa, že v púšti som ešte nebola, ale úplne cítim ten piesok medzi prstami, otravné slnko a ešte také trable, aké prežíva Kankurou. Matsuri sa nevzdáva, ale poznám ženy, aj tu by sa postavičky dali menovať, ktoré nakoniec dosiahli svoje, ale či to bolo víťazstvo a či prehra, tak to je otázka... Puzzled Väčšinou to bolo Pyrrhovo víťazstvo.
Vynikajúci je rozhovor piesočných bratov Smiling Gaara si asi myslí, že Sasuke je kúzelník, všetci sa na neho spoliehajú a zároveň ho kritizujú. Neviem prečo Gaara zúri na Sasukeho, keď by v prvom rade mal preplieskať sám seba! A milosťpánko Kazekage sa mieni držať mimo, aby nespôsobil rozruch? Chudák Kankurou napriek svojej ťažkej situácii sa snaží brata rozumne usmerniť, tie opuchnuté členky a trable tehotných si mu vložila do úst perfektne a realisticky Smiling
Tuším sa u Kankurovcov schyľuje k dráme: "Najhoršie bolo, že cesta dvoch manželov bola až príliš hrboľatá a ak bude takto pokračovať, niekde v diaľke čakalo rázcestie." Vraj, keď niekto pomyslí na rozvrat, tak rozvrat už nastal a je len otázkou času, kedy bomba vybuchne. Ja by som na Naku poslala moju mamu Hehe... Tá by jej spravila takú prednášku a s takým cirkusom, že by ju prešli všetky hystérie, depky a psychózy a kmitala by ako lastovička, len mamu nemá kto dať do laty, každý radšej zdrhne Laughing out loud Kankurou zaujal správne stanovisko, keby Naku začal obletovať, tak by ju len posilňoval v depkách a sebaľútostiach. A jej posledná otázka zabila Takový trapas... Absolútne nevhodne položená, čo jej má odpovedať? Hádam jej nepovie, že nie! Však robí všetko, aby rodina fungovala, pomáha do sebazničenia. Možno treba najať opatrovateľku alebo pomocníčku v domácnosti, lenže to by mohlo mať zas neblahý vplyv na Naku, že je neschopná. No úplne tu trieskam do klávesnice, tak som sa vytočila (chýba mi tu smajlo s päsťou Laughing out loud)
V každom prípade si opäť napísala výborne Z lásky Veľmi realisticky, bez obalu, skrátka, v tvojom úprimnom naturalistickom štýle Ino ti gratuluje!

Môj obrázok je darček od zlatej duše, vynikajúcej spisovateľky a vzácneho človeka, Akumakirei, ktorej zo srdca za všetko ďakujem Smiling

Obrázek uživatele Sabaku no Tanaris
Vložil Sabaku no Tanaris, Út, 2017-07-18 22:54 | Ninja už: 1642 dní, Příspěvků: 1273 | Autor je: Utírač tabulí na akademii

Laughing out loud Zlatáááá, že trieskaš do klávesnice. Laughing out loud Jako vedela som, (možno som aj spomínala, že bude čisto diel zo Suny) že to bude celé z Piesočnej, ale netušila som ako mi pojde múza, keď mi tam moj chlap chrápal za chrbtom. Laughing out loud Kankurou žiaľ bohu nemá jednoduchú situáciu, ale neboj sa. Nič zlé sa im nestane. Laughing out loud Ja tak rpemýšľam, akým smerom sa teraz mám pohnúť, že ako to teraz vezmem Laughing out loud lebo mám to v hlave a premýšľam v akej forme to podať.
Laughing out loud

Ďakujem krááásne za komentík! ♥ Za prečítanie, za všetko !

Jofuku pro tebe :-) Jofuku pro tebe :-) Jofuku pro tebe :-)

"Slzy a dážď padajú na moju tvár, moje telo je ešte schopné zostať, no moje srdce je neochotné odísť..."

Sasuke Uchiha

Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, St, 2017-07-19 13:46 | Ninja už: 281 dní, Příspěvků: 865 | Autor je: ONLINE, Konohamarova chůva

Verím, že smer sa ti vyjaví a vezmi to od podlahy Laughing out loud Keďže sa ti podarilo ma vytočiť, čo je ozaj rarita, vidíš, ako sugestívne píšeš, možno tvoj chrnejúci chlap ťa v skutočnosti super inšpiruje hihihi Ja tebe ďakujem, že si môžem spríjemniť život s tvojimi zmätenými hrdinami a sama sa v takých trabloch už nekvasiť Kvítek sakury

P.S. Som zmätená, zas som nedala odpovedať Laughing out loud

Môj obrázok je darček od zlatej duše, vynikajúcej spisovateľky a vzácneho človeka, Akumakirei, ktorej zo srdca za všetko ďakujem Smiling